Cannabis Sativa II

máj. 27 2010 / michal
Kultúrna forma konopy siatej má široké využitie.

Semená tejto rastliny obsahujú mimoriadne výživné a v potrave človeka nezastupiteľné látky. Preto sa z nich lisuje olej. Vlákna stoniek a listov sú zase vhodným materiálom pre pradiarenský a textilný priemysel. Najcennejšími typmi konopy siatej sú konopa stredoruská a konopa južná.

Konopu siatu rozdeľujeme na dva poddruhy, a to na konopu siatu kultúrnu a na konopu siatu divú. Konopa siata kultúrna má  nasledujúce hlavné skupiny:

Konopa severná
Konopa severná je najrannejšia zo všetkých typov konopy siatej. Vegetačná doba je 50-80 dní. Stonky sú krátke 60-80 cm, tenké, guľaté alebo veľmi slabo hranaté a málo rozvetvené. Listy má malé s 3-5 lalokmi. Semená sú malé. Táto skupina sa delí na odrody ranné s najkratšou stonkou a sibírske s nízkou a strednou stonkou, ktoré sú blízke odrodám konopy stredoruskej. Konopa severná je rozšírená po na celom severe bývalého Sovietskeho zväzu (Irkutsko, Číta, Karelia, Jakutsko) a čiastočne aj vo Fínsku. Dáva veľmi malé výnosy stoniek a semena.

Konopa stredoruská
Konopa stredoruská je stredne skorá rastlina s vegetačnou dobou 90-120 dní. Stonky bývajú 1,25-2 m dlhé, listy sú 5-9 laločné. Semená sú stredne veľké. Stonka je tenká, slabo hranatá. Je to najrozšírenejšia skupina konopy na svete. Pestuje sa najmä v hlavných konopárskych oblastiach Ruska a Ukrajiny, v Poľsku a Rumunsku, no v minulosti aj v Československu a inde. Vzhľadom na odlišné klimatické a pôdne podmienky, v ktorých sa pestuje, vyvinula sa celá stupnica jednotlivých typov konopy stredoeurópskej. Začína sa konopou, ktorá je blízka konope sibírskej, a končí konopou, ktorá je blízka konope južnej.
Konopa stredoeurópska sa delí sa na konopu všeobecnú, ktorej formy pestované na východe sú bohatšie na semeno (forma olejná), zatiaľ čo formy pestované na západe sú bohatšie na vlákno (forma textilná), a konopu rakúsko-ukrajinskú s dlhšou vegetačnou dobou 110-120 dní.

Konopa južná
Konopa južná je skupina poloneskorých až neskorých konôp. Jej vegetačná doba je 120-165 dní. Stonka je 2,5-4 m dlhá, málo vetvená, dobre olistená a ryhovaná. Listy sú veľké, široké, 9-13 laločné. Semená sú veľké, tmavé, mramorované. Do tejto skupiny patria najcennejšie typy pestované pre vlákno.
Konopa južných typov dáva najkvalitnejšie vlákno a najvyššie výnosy. Výnosy semena bývajú nižšie než u konopy stredoruskej. Z hľadiska pestovateľského a šľachtiteľského je konopa južná najcennejšia.

Konopa hašišná (konopa hašišová)
Konopa hašišná má nízke rozvetvené stonky a obsahuje málo nekvalitného vlákna. Jej vegetačná doba je 140 dní. Pestuje sa väčšinou pre získavanie hašiša. Zriedkavo ju označujú aj ako konopa hašišová.