Ekológia konope

Konopa je dnes chápaná ako environmentálne priateľský prírodný zdroj.

Podľa jednej správy: “Konopa má obrovské predpoklady stať sa zdrojom pre trvalo udržateľné, ekologické poľnohospodárstvo, po ktorom narastá dopyt v celej Európe. Konopa - takmer automaticky - poskytuje čistý biozdroj, ktorý je pripravený na spracovanie pre vývoj ekologických produktov”. (Hingst/Mackwitz, 1996).

Konopa siata: významný obnoviteľný zdroj na Zemi.

Hoci je nekonečný rast jedným z centrálnych konceptov svetového hospodárstva, naše prírodné zdroje sú konečné. Svetové hospodárstvo zdedilo rozsiahle “úspory” prírodných zdrojov, utváraných počas miliónov rokov.
Tieto “úspory” poskytujú ročne len obmedzené množstvo prostriedkov a ak ich čerpáme príliš mnoho, bez toho aby sme čokoľvek ukladali naspäť, jedného d�?a zistíme, že naša planéta je v bankrote.

V minulosti zachádzali farmári s pôdou opatrne. Žili na nej počas niekoľkých storočí a tak dávali pozor aby pôdu zachovali aj pre nasledujúce generácie; živili a nevyčerpávali ju. Tento trvale udržateľný štýl poľnohospodárstva v podstate vymizol s modernizáciou fariem a poľnohospodárstva.

Pretože sme prestali žiť na farmách a v lesoch stratili sme stimul k ich ochrane, čím začalo v dejinách doposiaľ nevídané rozhadzovačné čerpanie prírodných zdrojov, ktoré pokračuje dodnes. Náš kapitál každým d�?om klesá a tým rastie potreba udržateľného poľnohospodárstva.

Trvalo udržateľné, ekologické poľnohospodárstvo si žiada obnovenie tradičného viacplodinového pestovania, za použitia moderných zariadení a metód zberu a spracovania. Konopa siata pestovaná na vlákno alebo semeno je pre tento účel zrejme najlepšou voľbou. Keďže je ľahko biologicky rozložiteľná nestavia nás pred problém likvidácie odpadu. Táto plodina vyžaduje pomerne malé množstvo hnojív, v porovnaní s inými vlákninovými plodinami a keďže nemá prírodného nepriateľa, nie sú potrebné ani pesticídy na jej ochranu. Takmer všetky časti konopnej rastliny môžu byť hospodársky využité: semeno, silné vlákno aj drevnatá dužina. Konopa je nenáročná rastlina, ktorú možno pestovať vo väčšine klimatických pásiem, nezbavuje pôdu živín a jej hlboký kore�?ový systém bráni erózii pôdy. Dáva štyrikrát viac vlákna na hektár než stromy. Konopa rastie do výšky 2-4,5 m behom 110-tich dní, čím sa sama úspešne bráni voči burine a herbicídom. Konopa prospieva životnému prostrediu a poľnohospodárstvu a zárove�? predstavuje trvale udržateľný alternatívny zdroj vlákna na výrobu papiera, tkanín a mnohých iných produktov.

Kontrola buriny.

Vzápätí po vysiati semena konopy na pole, možno pozorovať jednu z najväčších ekologických výhod tejto rastliny. Počiatočný rýchly rast konopy a hustota samotnej rastliny zamedzuje rastu burín a hubí dokonca aj bodliaky.

Konopa siata pestovaná na vlákno potláča burinu takmer na 100%.
Z ekologického hľadiska to má nasledovný význam:

* za normálnych podmienok pestovanie konopy nevyžaduje použitie herbicídov, čo je jasná a dôležitá ekologická výhoda v porovnaní s inými plodinami;
* samotná konopa je extrémne citlivá na herbicídy. Dokonca aj zbytky herbicídov v pôde z minulých rokov spôsobujú, že konopa slabšie rastie. Tí, čo chcú pestovať konopu musia narábať s herbicídmi veľmi opatrne počas celého rotačného cyklu;
* konopa potláča burinu tak dokonale, že len málokedy sa stane aby tá dozrela. Takáto kontrola buriny má pozitívny vplyv aj pre nasledujúcu rastlinu v rotačnom cykle.

Eutrofizácia a erózia pôdy.

Potenciálne nebezpečenstvo erózie pôdy spôsobené rôznymi plodinami je kritériom pre index vyjadrujúci eutrophizáciu jazier a vodných tokov. Aj tu konopa siata pôsobí pozitívne vďaka dvom aspektom. Po prvé, vďaka vysokým hektárovým výnosom na pestovanie konopy stačí relatívne malá plocha. Po druhé, zhruba tri týždne po vzídení semien (v polovici alebo na konci mája) konopa poskytuje dokonalé pokrytie pôdy a tri týždne po žatve, na začiatku septembra, zbytky stoniek po máčaní na poli, pôsobia efektívne proti pôdnej erózii. Vzápätí sa vysievajú oziminy. Takto je pôda počas nasledujúcej zimy chránená pred eróziou v maximálnej miere.

Pôdna štruktúra.

Vysoký stupe�? pokrytia pôdy a rozvetvený kore�?ový systém konopy, prenikajúci hlboko do pôdy má ďalšie ekologické výhody. Rastlina poskytuje tie�?, kvalita pôdy vzrastá, prevzdušnenie a vlhkosť pôdy sa zlepšuje a darí sa pôdnej faune. 10 - 20 %-ný nárast hektárových výnosov zimnej pšenice, ktorý hlásia farmári, ktorí vysiali pšenicu po konope, je výsledkom najmä zlepšenej pôdnej štruktúry a potlačenia burín.

Podľa správ holandskej spoločnosti Hempflax, konopné polia, vďaka zlepšenej pôdnej štruktúre, na jar schnú lepšie a prehrievajú sa skôr ako ostatné polia, čo umož�?uje skoršiu sejbu ďalších plodín. Zlepšené prevzdušnenie pôdy tiež hrá dôležitú úlohu pri skoršej sejbe.

Výživa.

Organický farmári zistili, že požiadavky konopy na výživu sú dosť veľké. Konopa vyžaduje veľké množstvo dusíkatých hnojív - okolo 80 -120 kg na hektár, čo je ale v limite odporúčania Nemeckej agentúry pre ochranu prírody, ktorá neodporúča používať viac ako 120 kg/hektár dusíkatých hnojív.

Dôležitým faktorom pre ekológiu poľnohospodárstva je hrozba presakovania dusíka do spodných vôd. Aj s týmto problémom sa konopa vysporiadáva. Vďaka svojim dlhým kore�?om (až dva metre) je rastlina konopy schopná zužitkovať aj nespotrebované zvyšky dusíka v pôde a tým zminimalizovať nebezpečenstvo presakovania do spodných vôd.

Keďže pre rastlinu konopy je žiadúce postupné uvoľ�?ovanie dusíka do pôdy, ideálne sú pre �?u organické hnojivá ako tekuté hnojivo a maštaľný hnoj.

Zvyšky organického materiálu, ako listy, korene, časť pazdierov, po žatve konopy zostávajú na poli a po zaoraní predstavujú dôležitý zdroj výživy pre nasledujúce plodiny.

Ochrana rastliny.

Konopa je rastlina, ktorá priťahuje minimum škodcov a trpí veľmi zriedka chorobami. Preto aj s konvenčnými pestovateľskými metódami, s minimálnou ochranou alebo použitím pesticídov, konopa zakvitne. Napomáha tomu aj jej nekompatibilita s ostatnými plodinami v rotačnom cykle, čím je imúnna voči škodcom napádajúcim tieto plodiny.

Táto jej zjavná výhoda, nekompatibility s ostatnými rastlinami a odolnosti voči škodcom, môže zvádza k monokultúrnemu pestovaniu konopy. Odborná verejnosť, však monokultúrne pestovanie konopy neodporúča, kvôli možnému rozšíreniu jej prípadných škodcov. Takto sa konopa siata stáva výborným a nenahraditeľným článkom v cykle rotačného pestovania.

Vedomosti a skúsenosti zo západoeurópskych krajín kde pestujú konopu (Francúzko, Anglicko, Nemecko a Holandsko) hovoria, že komerčné pestovanie konopy bez použitia pesticídov je v skutočnosti možné. Náklady na pesticídy sú neporovnateľne vyššie ako možné straty spôsobené znehodnotením rastliny škodcami. Dokonca jedna holandská štúdia ukázala, že možný pokles hektárových výnosov z dôvodu nepoužitia pesticídov je kompenzovaný vyššími trhovými cenami ekologicky pestovaných plodín.

Charakteristika konopy v rotačnom poľnohospodárstve.

Konopa je excelentnou plodinou, vhodnou na použitie v rotačnom poľnohospodárstve. Je neutrálnou plodinou pripravujúcou pôdu pre nasledujúce rastliny. Konopa nekompromisne reaguje problémami pri raste na zbytky herbicídov v pôde, čím spĺ�?a úlohu bioindikátora. Je výbornou “prípravnou” plodinou najmä vďaka listom a excelentnej pôdnej štruktúre, ktoré po sebe zanecháva. Konopa pestovaná na vlákno fakticky vyhubí buriny a tak pripraví pôdu pre nasledujúcu plodinu. Ako sme už vyššie poznamenali, farmári stále vo väčšom počte hlásia nárast hektárových výnosov plodín z pôdy na ktorej bola v predchádzajúcom cykle pestovaná konopa.

Žatva a máčanie konopy.

V západnej Európe je konopa pokosená, porezaná na dĺžku stonky 50-60 cm a ostáva na poli počas dvoch-troch týžd�?ov, aby sa zmočila. Chemické metódy odlistovania stonky, ktoré sa bežne používajú v Rumunsku a Číne, pestovatelia na západe nepoužívajú. Z kvantitatívnej a ekonomickej stránky, chemické odlistovanie má zmysel iba ak sa stonky máčajú vo vode (a nie na poli). Táto metóda sa v západnej Európe nevyužíva.

Zmáčanie konopy na poli je ekonomicky výhodné. Po prvé, zabra�?uje pôdnej erózii. Po druhé, zmáčanie konopy na poli je výhodné, lebo zásobuje pôdu organickým materiálom a živinami. Strnisko, ktoré zostáva na poli po žatve má tiež veľký význam pri ochrane pôdy pred eróziou. Strnisko za zaoráva až krátko pred sejbou nasledujúcej plodiny.