Konopárstvo na Slovensku

Pred 150 rokmi zaberala technická konopa siata na Slovensku viac ako 20 tisíc hektárov ornej pôdy. Z polí takmer úplne vymizla v roku 1987. Slovenskí poľnohospodári stihli vyšľachtiť aj vlastné poddruhy tejto priemyselnej rastliny, z ktorých najznámejšia je Rastislavická konopa.

Slovensko bolo dlhú dobu známe pestovaním konopy a samotné zemepisné podmienky ho na túto úlohu predurčujú. Konopárstvo v Československej socialistickej republike (ČSSR) bolo sústredené hlavne na Slovensku, kde pestovanie tejto rastliny malo dlhú tradíciu. Za feudalizmu sa pestovala konopa na celom území Slovenska viac ako ľan, s výnimkou severných horských oblastí.

Pomalý rozvoj spracovateľského priemyslu a nahradzovanie konopy siatej inými, lacnejšími surovinami viedli k postupnému úpadku jej pestovania. Osevná plocha postupne klesala z 20.243,4 ha v rokoch 1869 až 1870 na 10.350 ha v rokoch 1899 až 1900, 7.611 ha v roku 1920, 5.833 ha v roku 1933 a 5.548 ha v rokoch 1934 až 1938. Po roku 1945 pestovanie konopy siatej v malovýrobe takmer úplne zaniklo. Pestovala sa už len pre potreby novovybudovaných priemyselných kapacít, čo zapríčinilo jej mierne rozšírenie. Osevná plocha konopy siatej dosiahla v roku 1955 až 8.977 ha, odvtedy postupne opäť klesala na 6.668 ha v roku 1960, 5.053 ha v roku 1965, až napokon v roku 1969 klesla pod 2.000 ha. V roku 1975 sa pestovala konopa na vlákno už len na 1.819 ha a na semeno na 256 ha. Od roku 1971 ju pestovali výlučne už len v Západoslovenskom kraji. Začali sa využívať moderné agrotechnické poznatky, zmechanizovali sa zberové práce a priemerné hektárové výnosy vzrástli z 3,4 tony z hektáru v rokoch 1934 až 1938 na 7,6 tony z hektáru v roku 1973. Z domácich vyšľachtených odrôd bola najrozšírenejšia (až 75 % osevnej plochy v ČSSR) Rastislavická konopa, vyšľachtená v Rastislaviciach a Chlebanoch. Konopa siata sa v ČSSR prestala na priemyselné účely pestovať v roku 1987.