Legislatíva

Konopa sa dnes po storočí zabudnutia, z ktorého mali najväčší profit bavlna a nylón , opäť vracia v plnej sile.

Zdá sa, že v dnešnej dobe zmenšujúceho sa vplyvu vlád sa stal trh hlavným inovátorom v spoločnosti, preto mnoho svetových priemyselných krajín rozširuje svoj konopársky priemysel, aby dosiahli ekonomické a ekologické výhody. Rastliny konopy sú všestranne použiteľné a zaručujú kompatibilitu so životným prostredím. Ekonomika ich pestovania sa zvyšuje prostredníctvom účinných spracovateľských technológií. Tieto skutočnosti viedli k nárastu pestovateľských plôch v Európskej únii, kde sa tiež rýchlo rozširuje trh s konopnými produktmi. Rastúce úspory pri veľkoplošnom pestovaní konopy sú spojené s vylepšeným zberom a moderným spracovaním, ako aj s vyhľadávaním trhov a ciest odbytu.

Legislatíva Európskej Únie reguluje pestovanie konopy siatej pre technické účely iba do tej miery, že každý rok Európska komisia zverejňuje zoznam povolených technických odrôd konopy siatej s obsahom THC pod 0,2% a na základe nariadenia Rady (ES) č. 1673/2000 o spoločnej organizácii trhu s ľanom a konopou pestovanými na vlákno priznáva dotačné tituly pre dlhé ľanové vlákno a krátke konopné a ľanové vlákno.

Režim pestovania konopy necháva na národné legislatívy a ich individuálne úpravy.

Preto sa mohlo stať, že v každej krajine EU sú na pestovateľov konopy siatej pre technické účely kladené iné nároky.

Jedna z najliberálnejšícj úprav pestovnia konopy siatej je v ČR, ktorá vyžaduje od pestovateľa iba ohlasovaciu povinnosť na miestne príslušnom colnom úrade.

Stav pestovania konopy v EU približuje nasledujúci graf v yejto sekcii.

Konopárstvo na Slovensku.

Slovensko bolo dlhú dobu známe pestovaním konopy a samotné zemepisné podmienky ho na túto úlohu predurčujú. Konopárstvo v ČSSR bolo sústredené hlavne na Slovensku, kde pestovanie tejto rastliny malo dlhú tradíciu. Za feudalizmu sa pestovala konopa na celom území Slovenska, viac ako ľan s výnimkou, severných horských oblastí.

Pomalý rozvoj spracovateľského priemyslu a nahradzovanie konopy siatej inými, lacnejšími surovinami viedli k postupnému úpadku jej pestovania. Osevná plocha klesla z 20 243,4 ha v rokoch 1869-1870 na 10 350 ha v rokoch 1899-1900, 7611 ha v roku 1920, 5833 ha v roku 1933 a 5548 ha v rokoch 1934-1938. Po roku 1945 pestovanie konopy siatej v malovýrobe takmer úplne zaniklo, pestovala sa pre potreby novovybudovaných priemyselných kapacít. Osevná plocha konopy siatej dosiahla v roku 1955 8977 ha, odvtedy postupne klesala na 6668 ha v roku 1960, 5053 ha v roku 1965 a v roku 1969 klesla pod 2000 ha. V roku 1975 sa pestovala konopa na vlákno na 1819 ha, na semeno na 256 ha. Od roku 1971 sa pestovalo výlučne v Západoslovenskom kraji. Začali sa využívať moderné agrotechnické poznatky, zmechanizovali sa zberové práce, priemerné hektárové výnosy vzrástli z 3,4t/ha v 1934 - 1938 na 7,6 t/ha v 1973. Z domácich vyšľachtených odrôd bola najrozšírenejšia (až 75 % osevnej plochy v ČSSR) Rastislavická konopa, vyšľachtená v Rastislaviciach a Chlebanoch. Konopa siata sa v ČSSR prestala na priemyselné účely prestovať v roku 1987.

Slovenská legislatíva.

Slovenská legislatíva donedávna vážne obmedzovala komerčné pestovanie konopy siatej pre technické účely.

Dňa 11. 2. 2009 schválila NRSR novelu Zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov. Stalo sa tak po niekoľkoročnom intenzívnom lobbingu záujmovej organizáciie Prečo Nie Konope, n.f. a spoločnosti SlovaCanna. Touto legislatívnou zmenou Slovenská republika vytvorila po dvadsiatich rokoch základný rámec pre opätovné veľkoplošné pestovanie konopy siatej porovnateľný s praxou roky zaužívanou v Európskej únii.

Ako hovorí novela: “Odrody konopy siatej uvedené v osobitnom predpise môže poľnohospodár pestovať bez povolenia, ak pred výsevom podal jednotnú žiadosť o poskytnutie priamych platieb v kalendárnom roku, v ktorom bude tieto odrody konopy siatej pestovať.” To znamená, že už nie sú potrebné množstvá nezmyselných povolení, ktoré odrádzali potenciálnych záujemcov o pestovanie.

Technická konopa sa definitívne zbavila marihuanovej stigmy, ktorú na ňu vrhalo predchádzajúce znenie zákona. Odrody konopy siatej spĺňajúce požiadavky ustanovené v čl. 52 nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003 sa už nepovažujú za omamnú látku.

Táto novela nadobúda účinnosť od 1.4.2009.

Chceme poďakovať pracovníkom Solvit centra za sprostredkovanie našich požiadaviek na Európskej komisii a pracovníkom Ministerstva pôdohospodárstva za ich pochopenie a prípravu paragrafového znenia zmien v zákone.

METODICKÝ POKYN MINISTERSTVA PôDOHOSPODÁRSTVA SR č. 1900/2009-930

k nariadeniu vlády SR č. 20/2009 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb v znení nariadenia vlády SR č. 155/2009 Z. z.

Odrody konope oprávnené na poskytnutie priamych platieb sa uvádzajú v „Spoločnom katalógu odrôd druhov poľnohospodárskych rastlín“ 15. marca kalendárneho roka, za ktorý sa poskytne podpora, a ktoré sa uverejnia v súlade s čl. 17 smernice 2002/53/ES, s výnimkou odrôd Finola a Tiborszallasi.

Odrody konope oprávnené na poskytnutie priamych platieb:
Asso, Beniko, Białobrzeskie, Cannakomp, Carma, Carmagnola, Chamaeleon, Codimono, Delta-llosa, Delta-405, Denise, Dioica 88, Epsilon 68, Fedora 17, Felina 32, Felina 34, Ferimon, Fibranova, Fibrimon 24, Fibrimor, Fibroseed, Futura 75, Kompolti, Kompolti hibrid TC, Lipko, Lovrin 110, Moniseed, Monoica, Multiseed, Red petiole, Santhica 23, Santhica 27, Santhica 70, Silesia, Silvana, Szarvasi, Tygra, Uniko B, Uso-31.

Konopa a fondy EU

Jedinečnou príležitosťou pre rozvoj konopárstva na Slovensku budú zdroje zo štrukturálnych fondov EU.

Dňa 20. novembra 2007 bol v Bruseli na Výbore pre rozvoj vidieka jednomyseľne a bez pripomienok schválený Program rozvoja vidieka SR na roky 2007 – 2013.

Riadiacim orgánom Programu je Ministerstvo pôdohospodárstva SR: http://www.land.gov.sk

Riadiaci orgán navrhol v Opatreniach Programu, medzi inými, modernizáciu fariem včetne agromechanizácie, rozvoj infraštruktúry včetne budov a skladov.

Na stiahnutie: Návrh programu rozvoja vidieka SR 2007-2013