Pre nedokonalý zákon môže spotrebiteľ prísť aj o makovú štrúdľu

Zatiaľ čo v niektorých krajinách EÚ sú stopové prvky psychoaktívnych látok, ktoré nemajú žiaden účinok na ľudský organizmus z pragmatických dôvodov v potravinách a výživových doplnkoch tolerované, slovenská legislatíva na takúto rozumnú úpravu ešte len čaká. Keby k nej nedošlo, museli by sme sa pripraviť na život bez makovej štrúdle, ďalších pekárenských výrobkov alebo zdravého konopného oleja a ľanového oleja. Reálne totiž hrozí, že ÚVZ SR sa rozhodne stiahnuť tieto potraviny z trhu. Hoci to znie absurdne, pri súčasnom právnom stave na to má úrad právo. Zmeniť to je jednoduché.

V auguste 2015 nám Úrad verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR) písomne potvrdil, že podľa platnej európskej a slovenskej legislatívy nesmú byť na trh uvádzané potraviny a výživové doplnky, ktoré obsahujú omamné a psychotropné látky.

Týmto vyjadrením ÚVZ SR potvrdil, že všetky potraviny s obsahom maku siateho, konopného semienka a ľanového semienka sú na slovenskom potravinovom trhu predávané a umiest�?ované v rozpore so všeobecným potravinovým právom EÚ.

Predmetné písomné potvrdenie od ÚVZ SR sme dostali ako zamietavú odpoveď na náš návrh na uvedenie „konopného oleja v kapsule“ ako výživového doplnku na trh. Jedna kapsula konopného oleja totiž obsahuje psychotropnú látku THC v koncentrácii 0,63 PPM (PPM=parts per million, t.j. 0,63 PPM = 0,000063%).

Mak taktiež obsahuje omamné ópiové alkaloidy na úrovni 4-200 PPM (0,0004 – 0,02%), viď.EFSA Journal 2011;9(11):2405.
Hoci ľanové semeno obsahuje nepsychoaktívne CBD, z vôle poslancov NR SR bolo v roku 2011 CBD zaradené do II. skupiny omamných a psychoaktívnych látok a týmto sa podľa postoja ÚVZ SR stalo ilegálnym na slovenskom potravinárskom trhu.

V žiadnom z týchto prípadov prítomnosť spomenutých látok na hranici merateľnosti nijako nevplýva na ľudský organizmus.

Pre opätovnú „legalizáciu“ ľanového semienka a ľanového oleja stačí, keď poslanci NRSR schvália na najbližšej schôdzi NR SR (polovica septembra 2015) návrh novely zákona, ktorým sa mení zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, ktorý predkladá na rokovanie NR SR poslanec Martin Poliačik a navrhuje vy�?ať CBD z II. skupiny omamných a psychotropných látok.

Pre “legalizáciu” konopného a makového semena pre potravinárske účely sa stačí inšpirovať nemeckým BgVV/BfR (obdoba ÚVZ SR). Tento proaktívny úrad vydal usmernenia ohľadom reziduí THC v roku 2000 a obsahov alkaloidov ópia v roku 2005.

Ako sa píše v tlačovej správe BgVV/BfR: “tieto úrovne garantujú, že boli dodržané princípy preventívnej ochrany spotrebiteľa a podľa súčasnej úrovne vedeckého poznania sa neočakáva výskyt škodlivých efektov.” Koniec koncov to potvrdzuje aj prax za posledných 20 rokov, kedy sa na trhu EU bežne predávajú potraviny z konopného semienka, nebol hlásený ani jeden prípad intoxikácie týmito potravinami.
Nemecké usmernenia BgVV/BfR sa v súčasnosti považujú za priemyselný štandard pre potravinársky a kozmetický priemysel v EU. Dodávatelia potravinárskych surovín sa týmito usmerneniami riadiť dokážu.

P.S.
Európsky úrad pre bezpečnosť potravin (EFSA) dokonca priznáva možnosť prítomnosti THC v potravinách živočíšneho pôvodu (mlieko, vajcia, mäso), ktorá môže byť výsledkom skrmovania konopného semienka hospodárskymi zvieratami. O tomto viac v niektorom z budúcich blogov.