Ako sme zlegalizovali „marihuanu“

Už naši dedovia sa čudujú – alebo by sa čudovali, keby žili. Určite by nechápali ani svedkovia poslednej konopnej žatvy na Slovensku, ktorá prebehla niekedy v druhej polovici 80-tych rokov. Čudovali by sa, že príde doba, kedy budeme musieť konope opäť legalizovať.

Iste. Priemyselné využitie konope vytlačila najmä lacná výroba lán či tkanín z umeliny, teda z ropy, a tak sa na konope celonárodne zabudlo. Po revolúcii sa zase typický konopný list stal synonymom marihuany.

A tak sa stalo, že technické konope, plodinu našich predkov, sme na Slovensku nemohli pestovať. Teda mohli, ale len na výskumné účely. Samozrejme, až po úspešnom absolvovaní náročnej byrokratickej (tor)túry s množstvom povolení v ruke. Bolo by to tak snáď doteraz, pretože napríklad v USA to tak stále je, keby som sa spolu s tromi súputníkmi nepodujal túto situáciu zmeniť. 

Pokus číslo jeden
Pre jediné možné a teda výskumné pestovanie neškodného, ale zato prospešného technického konope, sa rozhodol Boris Baňas už v roku 1998 v novozaloženom neinvestičnom fonde Prečo nie konope? Na niekoľkých metroch štvorcových pestoval certifikované poľské, ukrajinské a maďarské odrody. V týchto postkomunistických krajinách totiž bola tradícia pestovania konope tiež silná až do 80-tych rokov. Na rozdiel od Slovenska však po upadnutí konope do budovateľského, socialistického zabudnutia, ostali v týchto krajinách jednotlivci, ktorí v konopárskej tradícii pokračovali. Mali tak k dispozícii relatívne kvalitné osivo.

Ja som si v tom čase konope zvolil za tému svojej diplomovej práce počas štúdií ekonomiky. A tak som sa zoznámil s Borisom. Pestovanie neškodného konope u nás podliehalo Zákonu o omamných a psychotropných látkach a na experimentálne pestovanie bolo potrebné povolenie Ministersva zdravotníctva a Ministerstva hospodárstva. V období predvstupových rokovaní sme zistili, že zákon je v rozpore so smernicou EÚ o dotovaní a pestovaní konope, a tak sme začali s apeláciami na poslancov NRSR. Hádajte, aký mali záujem. Stretol sa s nami len poslanec SMERu Maroš Kondrót. Bol ústretový, ale celková vôľa zrejme ešte nebola.

Pokus číslo dva
V roku 2009, teda už po vstupe SR do EU, sa k nám pridali prví Slováci, ktorí mali víziu s technickým konope podnikať. Semená spracúva Ivan Bašňák a o spracovanie stoniek na vlákno a pazderie mal záujem vyštudovaný právnik Vladimír Zemko.

Prípisom sme na legislatívny nesúlad upozornili Úrad vlády, presnejšie slovenskú časť on-line siete na riešenie podobných problémov, ktorá pri Úrade vlády funguje. Toto interpelačné rozhranie sa volá Solvit centrum. Urobili tam zrejme kus poctivej práce, pretože sa im podarilo iniciovať zmenu Zákona o omamných a psychotropných látkach vládnej novely. Dňa 11. 2. 2009 schválila NRSR novelu Zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov. Norma tak teraz rozlišuje technické a netechnické konope. Otvorili sme tým cestu pre pestovanie technického konope na priemyselné účely.

Kanada je na tom s podmienkami podobne a každým rokom tam rastie biznis s čoraz obľúbenejšími konopnými potravinami. Konopný olej od firmy Hemp Oil Canada začínajú čoraz viac využívať aj výrobcovia dermatologických výrobkov z Európy.

Ak platí, že dobré veci zo zámoria skôr či neskôr prídu aj k nám, očakávam nárast počtu konopných podnikateľov aj na Slovensku. Legislatívne podmienky tomu už nebránia.

M.T.