Najnovší vývoj v oblasti politiky vo vzťahu ku konope

Vlastníctvo drog na osobné účely by vo všeobecnosti malo byť trestným činom, v posledných rokoch sa však vo viacerých krajinách znížili tresty pre užívateľov konope a v niektorých krajinách sa povolil jeho predaj. Máme tak možnosť sledovať rôzne modely kontroly a ich dôsledky.

Napriek tomu, že podľa medzinárodného práva musia štáty trestne stíhať predaj drog na iné ako lekárske účely, objavujú sa určité výnimky. V Holandsku sa systém predaja marihuany toleruje od 70. rokov minulého storočia, hoci je sám osebe nezákonný. Referendom z roku 1996 sa v Kalifornii legalizovala „lekárska marihuana“ na liečenie príznakov vrátane chronickej bolesti, prístup k legálnemu konope na fajčenie sa tak stal formalitou. Ukazuje sa tiež, že politika dekriminalizácie od 90. rokov minulého storočia mala v rôznych krajinách Európy menej negatívny vplyv ako sa čakalo. V roku 2012 bolo konope na lekárske účely dostupné v 18 štátoch USA. Voliči v štátoch Colorado a Washington schválili systémy predaja konope aj na rekreačné účely. Konope sa odvtedy legalizovalo v ďalších štátoch USA. V Uruguaji je od roku 2013 zavedený systém predaja konope prostredníctvom lekární a spoločenských klubov.

Na tomto mieste nezaškodí presnejšie objasnenie niektorých termínov:

depenalizácia: niektoré aspekty zostávajú trestným činom, ale netrestajú sa;

dekriminalizácia: trestný čin sa preklasifikuje na priestupok. Naďalej sa postihuje, ale trest môže namiesto súdu uložiť polícia alebo iný orgán;

legalizácia: posun od zakázaného správania k povolenému správaniu. Tento termín sa zvyčajne používa v súvislosti s predajom a nie prechovávaním drog.

V Európe existuje viacero prístupov k politike vo vzťahu ku marihuane. Osobné vlastníctvo marihuany sa vo všetkých členských štátoch považuje za trestný čin. Viac ako jedna tretina štátov však nepovoľuje od�?atie slobody ako trest za menej závažný trestný čin. V mnohých ďalších krajinách, kde je od�?atie slobody povolené, sa neuplat�?uje na základe vnútroštátnych usmernení. Modely legálneho predaja konope na rekreačné účely nie sú povolené v žiadnom štáte v Európe a vo všetkých krajinách existujú tresty od�?atia slobody za nelegálny predaj. V posledných rokov sa však vo viacerých krajinách predložili návrhy zákonov či iniciatívy v regiónoch alebo mestách, ktoré však boli zamietnuté. V Holandsku sa konope predáva v špecializovaných obchodoch (coffeeshopy) od 70. rokov minulého storočia na základe povolenia miestnej samosprávy. V roku 2014 bolo 591 coffeeshopov, pričom od roku 2000 ich počet klesá. Predaj a osobné vlastníctvo konope sa v Holandsku trestá od�?atím slobody, ale cofeeshopy sa tolerujú, ak dodržiavajú prísne pravidlá. Užívatelia v mnohých európskych krajinách vytvárajú spoločenské kluby pre konope. Tie sú založené na tvrdení, že ak sa toleruje pestovanie jedenej rastliny konope na osobné použitie pre jednu osobu, potom by sa mohlo tolerovať 20 rastlín pre 20 osôb združených v klube. Žiadna európska vláda však tento prístup neakceptuje. Podľa prieskumu Eurobarometra na vzorke asi 500 mladých ľudí vo veku 15 – 24 rokov, ktorý sa uskutočnil v roku 2011 a 2014, je väčšina respondentov za zákaz a nie za reguláciu predaja konope, no tento počet sa v tomto období znížil z 59 % na 53 %.

Mimo Európy v zásade fungujú štyri modely legálnej výroby a predaja konope: 1. zda�?ovaný komerčný predaj (Colorado, Washington, Aljaška a Oregon); 2. predaj na základe povolenia štátu (Uruguaj); 3. povolenie pestovania malého množstva v domácnosti (Washington DC, Uruguaj); 4. spoločenské kluby (Uruguaj).

Zdroj: The European Monitoring Centre for Drugs and Drug Addiction